Źeny a ich psychika počas tehotenstva a po pôrode.
Milé ženy.
Tehotenstvo je jedinečný zážitok v živote človeka,ľudskej bytosti.
Jedinečný je v mnohých smeroch.Z hľadiska partnerského,z hľadiska biologického,psychologického...
Vačšinou je to radostná udalosť v živote ženy a rodiny. Problémy z hľadiska psychiky však môžu nastať aj v tomto krásnom období.V organizme dochádza k rôzným zložitých biochemickým zmenám ,ktoré pripravujú babatko na jeho vývoj a matku na príchod dieťatka.Niekedy si však hormony,a chemické mediotory zahrajú menej príjemnú hru a spôsobia vyplavovanie chorých látok, ktoré narušia psychicku rovnováhu mozgu.U niektorých žien sa to môže prejaviť v prvých týždnoch tehotenstva, u niektorých hneď po porodení dieťaťka.
Tým najbežnejším príkladom je takzvané popôrodné blues.Mamičky sú smutné,sú radi že dieťaťko je na svete,ale akosi sa nevedia radovať.Cítia sa vyčerpanejšie,plačlivé.Niekedy tieto stavy melancholi,a smútku prejdu po 2,4 týždnoch sami. Niekedy však rodina zistí ,že mamička je veľmi depresívna, zamyslená, smutná,nevie sa tešiť, je úzkostná a to až do tej miery ,že nedovolí aby bábatko niekto zobral do náručia,dieťaťko matka neustále sleduje či dých, či žije.Aj ked by si mohla oddýchnuť a pospať si, celé hodiny stojí nad postieľkou a má strach..MAmička prestane prímať stravu.Prestáva komunikovať s partnerom.stále len sleduje svoje dieťa či dýcha,či sa hýbe.Odmieta vychádzať z izby...
Odmieta pomoc.Niektoré mamičky hovoria, že sa netešia že dieťa je na svete, že jeho výchovu nezvládnu,že sú neschopné matky .Ich pocity zbytočnosti a neschopnosti sa veľmi stupňuju až do tej miery že žena začne uvažovať o samovražde.Je to samozrejme chorobný stav ,ktorý sa dá liečiť,ak rodina situáciu mamičky nepodcení a prídu včas.
Niekedy sa popôrodné problémy s psychikou môžu prejaviť aj v inej forme.Mamičke je enormne aktívna.Veľa hovorí, komunikuje, nedá sa zastaviť, berie dieťaťko na rôzne akcie,na miesta kde by malý kojenec vôbec nemal byť.Mamička nespí celé noci, stále niečo robí,stále je v pohybe a nedokáže sa zastaviť, ani v činnosti ani v hovorení.Postupne prestane brať ohľad na dieťa,prestane sa o neho starať a nechá ho na starosť rodine,a mamička v tomto zhoršenom stave psychiky napríklad vyhľadáva diskoteky, bary, alebo začne cestovať,alebo robí veci ktoré by nikdy v živote nerobila. celá rodina má dojem že je uplne zmenená a INA.ako bola.
Vo veľmi závažných prípadoch,choré mamičky,nedokážu počúvať plač dieťatka, dieťa im je na obtiaž,v psychickom rozpoložení majú v sebe nekľud, nervozitu, na členov rodiny kričia, okrikuju ich, maju dojem že im vlastná rodina chce ublížiť, že jej chcu zle, tieto stavy su nebezpečné,preztože mamička v tomto chorobnom stave môže aj vlastnmu dieťaťu ublížiť.Niekedy sa stane že mamičky počujú chorobné hlasy,alebo majú vidiny,chorobé hlasy im dokonca možu prikazovať aby dieťaťku ublížili. Keby tieto mamičky nemal psychickú poporodnu poruchu- psychozu, nikdy by sa takto nesprávali.
Ked sa v tomto stave dostanu na oddelenie a preliečime ich, sú sami zdesené,čo v pomätení psychiky doma robili.
Rizikovou skupinou sú mamičky ,ktoré sa už liečia na psychickú poruchu.
Samozrejme u mnohých tehotenstvo prebehne bez komplikácii, narodí sa im krásne zdravé dieťa.Niektoré mamičky však počas tehotenstva môžu dostať recidívu svojej chorby a prejavia sa chorobé stavy mánie, alebo schizofrenie,alebo ťažkej depresie. Ženy ktoré sa lieči u psychiatra by sa pred otehotnením sním mali porozprávať o možných rizikách a spôsobe riešenia prípadných ťažkostí....ešte než dieťa počnú. Dôležité je, aby o tom vedel aj partner, a manžel budúcej mamičky.
Za veľmi dôležité na základe dlhoročných skuseností považujem osobne to, aby s mamičkou po pôrode minimálne po dobu 6 týždnov bol člen rodiny, aby neostala na dieťa a povinnosti chodu rodiny/ upratovanie, varenie,pranie, žehlenie, starosť o manžela, dalšie dieťa .../ sama! A to aj v prípade, že to nie je prvorodička.
Aj ked si mamička bude myslieť že je v pohode,ale v minulosti už mala psychické problémy jednoznačneš odporúčame, aby členoviai rodiny si rozdelili svoj čas a boli pri nej a pomáhali jej.Okrem pomoci si samozreje môžu aj všimnúť či u mamičky neuvidia zmeny v spôsobe komunikácie, nálady a tým včas môžu upozorniť na možné problémy,
Skôr sa začne liečba a predíde sa možno aj tragédiám ako o nich niekedy počujete v televízii.V absolútnej vačšine týchto prípadov boli mamičky psychicky choré a ich rodina si to nevšimla, alebo ich stav veľmi podcenili.
ZA dôležité považujem aj kontakt partnera,manžela s mamičkou.A tým nemyslím len slovný kontakt ,ale aj jeho prítomnosť a pomoc pri starostlivosti o bábatko. Mamičky sa mi na ambulancii najviac sťažujú na pocity samoty, a smútku,ked ich manžel príde domov z práce ,oni chápu že je unavený,ale veľmi ťažko znášajú, že sa na neho celý den tešili a on im venuje tri minuty. Ocenili by ,keby si aspon hodinku mohli s ním porozprávať o sebe, o nom, o svete dospelých ľudí. .Naozaj to nevyrieši len pozdrav pri dverách a pobozkanie babatka na hlavičku... Ženy sú v období pred,počas a poporode silné, a krehké zároveň. Všímajte si svoju partnerku.
Milé mamičky,prajem Vám aby sa vám narodilo zdravé dieťatko.
a aby malo aj zdravú mamičku.Tak od toho sme tu my, a vaša rodina,keby bolo treba,aby sme vám pomohli.